Benkovce sú menšou obcou Vranovského okresu, regiónu Horný Zemplín. Ležia na južných výbežkoch Nízkych Beskýd v doline Ondavy. Nadmorská výška v strede obce je 138 m n. m. a v chotári 130-320 m n. m. Rovinný, na okrajoch mierne zvlnený povrch chotára tvoria štvrtohorné náplavy Ondavy so svahovými a sprašovými hlinami. Chotár je odlesnený, nesúvislý lužný les je len na nive.
Obec ako samosprávny územný celok má právo aj na svoju symboliku, ale keďže sa v archívoch nenašiel žiadny doklad benkovského erbu, pri príležitosti 635. výročia prvej zmienky obec požiadala firmu Signum o jeho vytvorenie.
Erb obce vznikol využitím písmena B v podobe použitej na pečati z roku 1873, zo začiatočného písmena názvu obce Benkocz. V hornom brušku strieborného písmena je zlatá kráľovská koruna, v dolnom brušku zlatý prsteň a to všetko sa nachádza v červenom štíte. Symbolika vychádza z toho, že v obci je kostol zasvätený sv. Imrichovi. Svätec sa zvykne zobrazovať ako mládenec v kniežacom rúchu, kľačiaci na stupňoch oltára na ktorý vkladá svoju vodcovskú korunu a iné drahocennosti. Heraldickým stvárnením tejto myšlienky vznikol erb našej obce.
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách erbu- červenej, bielej a žltej.
5. 000 p.n.l.
Praveké osídlenie
Prvé archeologické nálezy nástrojov z našej oblasti patria do mladopaleolitickej kultúry. V druhej polovici 5. tisícročia p.n.l. do našej oblasti prišli prví roľníci. Z konca 3. tisícročia p.n.l. sa v našej oblasti našli pamiatky skupiny východoslovenských mohýl. Konkrétne nálezy z chotára obce Benkovce zatiaľ nemáme. Početné nálezy v okolí boli z doby bronzovej, konkrétne z gávskej kultúry. Z nadchádzajúcej staršej doby železnej – z halštatskej kultúry – boli známe nálezy z bezprostredného okolia Benkoviec. Z doby rímskej, konkrétne z takzvanej przeworskej kultúry, bol najvýznamnejší nález z Domaše – Dobrej. Ďalej už nasledoval príchod Slovanov do povodia Tople a Ondavy. Príslušnosť územia k Veľkomoravskej ríši je doteraz sporná, možno tak bolo za kráľa Svätopluka. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa aj územie okolia Benkoviec postupne začleňovalo do Uhorského štátu.
1270
Postupné začleňovanie územia, v ktorom sú dnes Benkovce, do Uhorska bolo pomalé a dlhší čas toto územie malo funkciu pohraničného územia na postupne sa formujúcej hranici s Poľskom. Predpokladá sa, že tu boli hlboké lesy, viedla tu zrejme obchodná cesta na sever. Pre rozvoj územia zohralo dôležitú úlohu postavenie hradu Čičva. Prvým písomným dokladom o ňom je listina z roku 1270.
1363
Prvou zmienkou o Benkoviach je listina, ktorou si šľachtici z Rozhanoviec v roku 1363 rozdelili majetky hradu Čičva, medzi ktorými je zaznamenaná aj dedina Benkovce. Môžeme tu odcitovať z listiny uloženej v Maďarskom štátnom archíve v Budapešti: „cum possessioniomibus seu villis … Benkouch“. Z obsahu listiny je však zrejmé, že Benkovce jestvovali už pred rokom 1363.
14-16. storočie
V písomných dokumentoch zo 14.–16. storočia sa pre Benkovce používajú názvy: Benkouch, Benkeuch, Benkoch, Benkócz. Bola to latizovaná a maďarizovaná podoba pôvodného slovenského názvu Benkovce. Pôvod tohto názvu možno hľadať v mene Benko, čo bol asi prvý šoltýs vznikajúcej dediny, teda človek, ktorý viedol zakladanie obce. V 14.-15. storočí patrili Benkovce šľachticom z Rozhanoviec a od roku 1524 Bátoryovcom, ako súčasť majetku panstva Čičva.
17. storočie
V 17. storočí boli majiteľmi Benkoviec Ňáryovci, Nádašdyovci, Esterházyovci, Drugetovci a ich dediči. Bola to malá obec s neveľkým počtom sedliackych domácnosti. Začiatkom 16. storočia sa počet obyvateľov zvýšil, neskôr opäť znížil. Úpadok obce nastal v priebehu 17. storočia, keď všeobecne na Slovensku bola doba hospodárskeho a sociálneho poklesu, čo súviselo s náboženskými rozbrojmi i zlými klimatickými podmienkami. V archívoch nachádzame z tohto obdobia doklady o daňových povinnostiach Benkovčanov. V tomto čase i neskôr žili v Benkovciach aj rusínske obyvateľstvo. V obci boli dva panské mlyny a začiatkom 17. storočia aj panské polia v majerskej podobe. Zaujímavé je, že sa pestoval i vinič, zrejme išlo o teplejšie klimatické obdobie.
1663
Z ďalších období je zaznamená morová epidémia z roku 1663.
1778
V roku 1778 obec i okolie postihlo dosť silné zemetrasenie, ktoré zničilo takmer celú dedinu. Bolo by veľmi zaujímavé zistiť v archívoch podrobnejšie fakty o tomto ničivom zemetrasení, lebo zmienky o ňom nachádzame aj v histórií obcí širšieho okolia. V priebehu 18. a začiatkom 19. storočia sa počet obyvateľov ustálil na 400 – 500, pod túto hranicu klesol až v dobe veľkého vysťahovalectva koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
1831
Cholerové povstanie v roku 1831 zasiahlo Benkovce asi len svojím ohlasom. Nemáme zatiaľ ani doklady o tom, ako a či vôbec obec zasiahlo niečo z revolučných rokov 1948/49, či z neskorších národných pohybov, napríklad matičného obdobia. Keďže môžeme predpokladať, že v Benkovciach, ako v sedliackej dedine nežila žiadna inteligencia, sotva môžeme nejaké pozitívne doklady nájsť.
1870
Najstarším známym obecným richtárom bol Andrej Ješko, ktorý spravoval obec od roku 1870. Po ňom prevzal vedenie obce Ján Lancoš v roku 1883. V tom čase na prepuknutú choleru zomrelo aj veľa Benkovčanov.
1884
V roku 1884 zachvátil obec ničivý požiar.
1887
V roku 1887 prevzal funkciu obecného richtára Michal Kužma, ktorý spravoval obec do roku 1903. Po ňom túto funkciu prebral Pavol Muľár, ktorý ju zastával 15 rokov.
1914
V roku 1914 z obce odišlo niekoľko občanov do 1. sv. vojny, avšak po jej skončení sa všetci šťastlivo vrátili domov. Pre zbrojné účely použili aj náš najväčší zvon z kostolnej veže. Celé obdobie 19. storočia by si žiadalo základný výskum v archívoch. Problémom je aj to, že dokumenty sú v maďarských archívoch a v maďarčine.
1918
Rok 1918 znamenal zánik Rakúsko-Uhorska a vznik ČSR. Treba povedať, že tunajšie územie sa do ČSR zaraďovalo postupne a neskoršie.
1919
V júni 1919 došlo aj k dočasnému obnoveniu maďarskej moci. Richtárom obce po vzniku ČSR bol Ján Vargovič. Na toto obdobie sa viaže spor Benkovčanov o pasienky so statkárom Hadik-Barkócim.
1923
V roku 1923 bol zakúpený nový zvon na kostolnú vežu.
1925-1931
Funkciu richtára v rokoch 1925-1931 vykonával Jozef Grec. Benkovce patrili do okresu Vranov, do notariátu Sedliská, poštový úrad bol v Tovarnom. Dedinu neobchádzali ani katastrofy, v roku 1933 bol veľký požiar, v rokoch 1935 a 1936 veľké povodne, ktoré narobili veľké škody, lebo práve dozrievali poľnohospodárske plodiny.
1938
V roku 1938 richtárstvo v obci preberá Michal Alžo. Po rozpade ČSR a vzniku Slovenského štátu sa funkcia richtára zmenila na vládneho komisára. Až do roku 1944 bol ním práve Michal Alžo.
1944
Koniec 2. sv. vojny znamenal pre Benkovce pohromu. Bojový front sa totiž na konci novembra 1944 zastavil na rieke Ondave. Na ľavej strane rieky bola Sovietska armáda, pravý breh ostal obsadení Nemcami. Na prebiehajúce boje doplatili Benkovce svojim zničením, občania boli v tomto čase evakuovaní. Dokladom zastaveného frontu sú dodnes badateľné línie zákopov pod cestou v Inovci.
1945
Benkovce boli oslobodené 17.01.1945. Front potom rýchle postúpil smerom na Prešov. Zachoval sa dokument hovoriaci o škodách, ktoré utrpeli mnohí občania počas frontových udalostí. Noví funkcionári obce sa museli starať o obnovu zničených hmotných majetkov ľudí. Od 2. svetovej vojny po rok 1989 Povojnové obdobie bolo poznamenané aj v našej obci nástupom komunizmu. Na čele obce po oslobodení stal predseda miestneho národného výboru, prvým bol do roku 1948 Štefan Čalfa. Aj predsedom ONV vo Vranove bol Benkovčan Jozef Muľár.
1949
V priebehu jedného roka (1949) bol predsedom MNV Ján Stanko a tajomníkom Michal Oľšav. V roku 1949 bolo v obci založené menšinové JRD, hospodáriť začalo v objekte majera.
1951
V roku 1951 bolo zmenené na väčšinové, v ktorom už boli takmer všetci roľníci obce. V roku 1951 funkciu predsedu preberá Ján Hobľák a tajomníka Jozef Grofik. Novým predsedom a tajomníkom sa v roku 1954 stávajú Štefan Telepun a Michal Oľšav.
1953
Od roku 1953 začalo na dve etapy budovanie rodinných domov zničených na konci 2 sv. vojny. Dodnes viacero z nich môžeme vidieť v pôvodnom stave.
1954
V roku 1954 bolo vybudované pohostinstvo a obchod.
1957
Funkciu predsedu MNV v roku 1957 prebral Ján Bilý, ktorý spolu s tajomníkom ukončil svoju činnosť v roku 1960. V tomto roku bola základná škola presťahovaná do Slovenskej Kajne. V Benkovciach ostal iba I. stupeň ZŠ, jej dlhoročnou riaditeľkou bola M. Hobľáková, neskoršie túto funkciu robil benkovský rodák Mgr. P. Šofranko.
1960
V roku 1960 zažili Benkovce v lete záplavu, spojenú s veľkými škodami, najmä v poľnohospodárstve. Opakovaniu týchto záplav neskôr zabránilo vybudovanie priehrady Domaše. Postupne bola vybudovaná nová materská škôlka a škola, dovtedy sa vyučovalo v drevenej budove. V rokoch 1960-1964 predsedom MNV bol Michal Bujdoš, tajomníkom Michal Gajdoš, od roku 1964 predsedom Štefan Vancík a tajomníkom Michal Cehľár. Bol vybudovaný miestny rozhlas, elektrická sieť, urobené bezprašné ulice.
1981
Ďalšími predstaviteľmi obce do roku 1981 boli predseda Andrej Nábožný a tajomník Michal Cehľár. Dňa 27.01.1976 sa zlúčilo JRD Benkovce s väčšinovým JRD Kvakovce. V roku 1981-1990 na čele obce stáli predsedníčka MNV Marta Grofiková a tajomník Alfonz Fuňák.